O nás

Ako kamoši sme sa spoznali v Žiline, ako inak, než sledom náhod a okolností. Jedna z tých náhod bola aj tá, že sme používali rovnakú značku foto-prístrojov, tak nebol problém vymieňať si objektívy a skúsenosti. Ani jeden z nás však nepochádza zo Žiliny a obidvaja sme sa v tomto meste akosi „vyskytli“. Prvé fotovýpravy končili väčšinou chuťou zahodiť celý ruksak s výbavou do jarku. Postupne sa to však začalo vylepšovať a už sme sem tam aj niečo postupne uverejnili. Teraz už vyčkávame na dobré počasie a podmienky, nie že by sme sa neučili nové veci, no už aspoň poznáme zopár pekných miest na fotenie.

Hneď ako je to možné beháme po overených miestach a cez tie škaredšie dni sa raz za čas snažíme nájsť nové miesta. Stále spoznávame okolie Žiliny, no foťáky so sebou berieme všade kam sa pohneme.
Nevenujeme sa však len krajinkárskej fotografií, ale v podstate všetkému čo nás zaujme a keď dlhšie nič neodfotíme tak nás svrbí spúšť ;-). Fotografia je diagnóza, ktorej sme obaja absolútne prepadli a stále objavujeme nové možnosti. A tak v kolobehu otáčanie Zeme okolo svojej osi, využívame všetky príležitosti niečo nafotiť. Fotíme deti, športové a firemné akcie, interiéry a aj svadby.

To najlepšie čo sa nám podarilo doteraz nazbierať nájdete v portfóliu a ak chcete vidieť viac, fotky z jednotlivých akcií a fotení nájdete v galérií.
Fotografiu berieme ako je už v názve „for fun“ (pre zábavu), no robíme ju najlepšie ako vieme. Sme otvorení akýmkoľvek nápadom a požiadavkám. Ponúkame fotografovanie prakticky čohokoľvek čo je v našich silách a možnostiach. Preto nás môžete v prípade záujmu kontaktovať.

Venujeme sa aj časozberným videám a foteniu 360 stupňových panorám.

 

Richard Petrech

Keď som špekuloval čo napísať o sebe, alebo všeobecne čo by malo byť o fotografovi napísané na jeho stránke, tak je to asi celkom škoda slov. Za fotografa by mali hovoriť jeho fotografie. Preto dúfam, že vám fotografie s mojím menom niečo porozprávajú a vtiahnu vás do atmosféry toho, čo som chcel zaznamenať. Čomu sa venujem mimo fotografovania, ako som k fotografii prišiel a akou technikou fotím vôbec nie je dôležité. Dôležité je len to či som aspoň sčasti spokojný s tým čo som vytvoril a či sa moje fotografie niekomu páčia. Technika je len prostriedok, aj keď nie úplne zanedbateľný. Dnes sú síce zrkadlovky omnoho dostupnejšie ako kedykoľvek predtým, žiaľ podiel techniky na dobrej fotke sa preceňuje.

Predsa len pár slov prečo vlastne míňam uzávierku môjho foťáku ;-)

Fotím lebo ma to baví, bavím sa, keď fotím. Najviac ma na fotografii baví, keď môžem niekomu mojimi fotkami spraviť radosť. Keď vidím na ľuďoch ako sa im otvárajú oči a dvíha im kútiky pri pohľade na fotky, ktoré si oni svojou bežnou technikou a znalosťami odfotiť nemôžu a nemajú čas špekulovať nad tým, čo znamenajú všetky tie smiešne číselká na displeji.

Najradšej fotografujem krajinu, šport, reportáž a ľudí. Najviac ma to baví. Hľadať zaujímavé miesta, uhly a svetlo. Nenechám si ale ujsť žiadnu príležitosť nafotiť niečo nové, niečo, čo som ešte nefotil, spôsobom, akým som ešte môj foťák nevyužil.

Najmenej rád robím post-processing. Sedenie za počítačom sa snažím minimalizovať, no nie na úkor kvality. Prehnané úpravy sa mi nepáčia a nie som ich fanúšikom. No proti gustu žiaden dišputát. Fotografia je subjektívna a každému sa môže páčiť niečo iné… Pri potulkách krajinou a prírodou sa riadim heslom „leave no trace“ (nezanechaj stopy). Tak sa mi to zdá správne. Aby aj ten za vami mohol v inom čase odfotiť rovnako neporušenú krajinu ako vy.

 

Pavol Novák

Už od mala vo mne „súdružky učiteľky“ videli nejaký potenciál, talent pre kreslenie, maľovanie, skrátka niečo, čo by sa dalo ďalej rozvíjať v umelecej škole. Už vtedy som asi nejako podvedome chápal, ako vyjadriť myšlienku, ako zachytiť detail na papier, a pravdu povediac ma to bavilo. Už si ani nepamätám kedy a prečo som to nechal, no základy, na ktorých som mohol neskôr budovať už nejaké boli. Zmysel pre detail vo mne zostal až do dnes.

Od vtedy som sa umeniu ako takému dlhé roky nevenoval, no po ukončení vysokej školy som si k nemu znova našiel cestu skrz fotografiu. Z prvých mojich výplat som si odkladal, aby som si neskôr kúpil prvú zrkadlovku. Jeho predchodca, starý, plne automatický kompaktík bez možnosti akýchkoľvek užívateľských nastavení už nebolo to pravé, ako sa hovorí orechové, keďže výstup z neho nebol taký, o akom som mal predstavu, že má byť. Jeho „široké“ možnosti boli makro, portrét, krajina a ešte zopár tých nezmyselných, ale podľa výrobcu veľmi užitočných režimov, kvôli ktorým by bol asi otočný volič režimov prázdny. Samozrejme aj s možnosťou zmeniť rozlíšenie fotky :).

Prvé „zrkadlovkové“ fotky so setovým objektívom boli niečo úžastné, nepredstaviteľné a zároveň nepochopiteľné. Niečo, čo mi otvorilo dvere do sveta fotografov, zdieľania tých najlepších fotografií na internetových foto portáloch, kde som s radosťou a hrdosťou vyklikával do informácií k fotografii všetku techniku, ktorú som pri fotení použil, a teda: zrkadlovka a setový objektív 18-55mm f3.5-5.6! V tom prišla neočakávaná spŕška kritiky… Ako je to možné, kde majú tí ľudia oči… :( Pri pohľade naspäť, viem prečo to tak bolo :D. No toto bol impulz, kedy som okrem stláčania spúšte začal viac čítať, vzdelávať sa a vnárať sa oveľa hlbšie do sveta fotografie, techník, princípov, štýlov a žánrov fotografie. Netvrím, že je možné byť skvelým fotografom každého žánru, ale určité pravidlá sú spoločné pre každý z nich a tie sa snažím aplikovať pri mojej tvorbe. Pre fotografiu je skrátka potrebné mať cit.

Neskôr som mal ešte kratšie obdobie útlmu, kedy pre veľké nároky na fotografiu som radšej ani fotoaparát nevytiahol z kapsy :), potom som ho pomaly prestal nosievať a nechal zapadať prachom. No prišlo ďalšie zlomové obdobie, kedy som opäť vďaka spoznaniu Riša techniku oprášil. Dalo by sa povedať, že v tomto období sa z môjho koníčka stalo investovanie do recyklovateľných materiálov a to hlavne kovy, plasty a sklo :). Technika sa rozrástla, staručké, ale stále funkčné telo prvej zrkadlovky neskôr vytlačil jeho „Full Frame“ mladší, ale výkonejší brat. Stále však slúži ako záloha, v prípade nečakaného kolapsu. Často je však používaný pre časozbery, ktorým sa v poslednej dobe venujem asi viac ako samotnej fotografii, a hádam tak  skoro do fotografického neba neodíde.

Najradšej fotografujem detskú portrétnu fotografiu v prírode, lebo prirodzenosť detí je úžasná. Sú to momenty, ktoré sa nedajú naplánovať ani zopakovať. Aj domáci miláčikovia sú vďačnou témou pre fotografiu. Ďalšou, nie však poslednou kategóriou, ktorej sa najviac venujem je príroda, hlavne tá nočná, ktorá je oproti tej, ktorú vnímate vy iná, nepoznaná a tajomná, keďže dnešný životný štýl mnoho-krát nedovoľuje kvôli práci si takýto pohľad vychutnať. Nuž, peniaze vládnu svetu… a niektorí sú ochtní pre ne spraviť aj nami nepochopiteľné veci. Čo je podľa môjho názoru na škodu, no umožňuje mi to aspoň trocha sa odlíšiť od tisícok ďalších fotografov a aspoň skrz fotku vám priniesť ten neuveriteľný a krásny pohľad na oblohu v noci. Intenzívne sa venujem aj svadobnej fotografii a v poslednej dobe aj čím ďalej, tým viac vyhľadávanej 360° panoráme známej tiež ako virtuálna prehliadka.